DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
Návody

Tesnenie ventilu plynovej zbrane  

Každý z vás, kto máte plynovku sa určite dopracoval k plneniu zásobníka plynom (BB-čkami to zvládne snáď každý :). Bohuziaľ prax je taká, že pri plnení zásobníka dochádza len ku kontaktu kovového ventilu zásobníka s ventilom fľaše (pri bežne predávaných fľašiach s HFC134 Green Gas) - a ako sa všeobecne vie, kov na kov - to moc dobre netesní. K všeobecnej radosti predavači v Muničáku majú na tento problémik svoj vlastný malý zlepšovák - keď zbraň kupujete na inkriminovaný ventil na zásobníku umiestnia gumené tesnenie. Za to im patrí naozaj VEĽKÁ vďaka, pretože podľa mojich zdrojov napr. v susedných Čechách sa nič podobné nerobí.


Tesnenie teda máte založené, pri plnení neunikne ani 'mäkké F' a problém sa zdá byť vyriešený. Ale... Ale! Je dosť vysoký predpoklad, že pokiaľ nemáte plynového Glocka (ktorý má ešte na spodku zásobníka kryt ventilu), vám toto tesnenie vypadne a máte ďalší problém. Nie je síce nič ťažké založiť nové tesnenie, ale situácia sa po nejakej dobe bude zákonite opakovať (Vivat Murphy, Vivat Beňovský) a čo potom?

Preto som sa rozhodol pomocou kúska izolačky (izolačnej lepiacej pásky :) problému s vypadávaním tesnenia urobiť rázny koniec...

A tu je foto toho môjho 'zlepšováku' :))) na tesnení plniaceho ventilu na plynovky. Vpodstate je v priehlbine okolo ventilu spomínané tesnenie. Prelepil som teda spomínanú priehlbinu s ventilom a tesnením na spodku zásobníka izolačkou (takou, ktorá lepí len z jednej strany) a urobil dierku tak, aby som tadiaľ prestrčil ventil fľase s plynom.

Výsledok? Pri napĺňaní plyn neuniká, pretože tesnenie tesní a pritom mi vďaka izolačke tesnenie nevypadne (a navyše sa tam ťažšie dostane špina). Jednoduché, ale účinné.

Ak by sa vám ale stalo, že ste zbraň nekúpili v Muničáku, či ste tesnenie stratili, jednoducho si zoženiete nové. V najbližšej predajni bicyklov požiadajte o cykloventil - jedná sa o asi 8 cm dlhú hadičku z mäkkej žltej gumy, za ktorú zaplatíte asi 3,- Sk. Z tohoto cykloventilu narežete také množstvo tesnení, že máte vystarané na niekoľko mesiacov/rokov :

  

Zvýraznenie nápisov na tele zbrane 

Určite ste si už viackrát všimli, že airsoftové zbrane oproti skutočným predlohám opomínajú niekoľko podstatných detailov. Ak zabudneme na možnosť strieľať muníciou 9mm Para, či .40 S&W, určite do popredia vystúpi váha zbrane a drobné detaily zvýraznené farbou na skutočných zbraniach – tým mám na mysli rôzne nápisy označujúce typ zbrane, kaliber, či výrobcu, alebo popisky na poistkách. Kým dováženie zbrane na aspoň trošku realistickú hmotnosť si vyžaduje dosť rozsiahly zásah, druhý problém je možné vyriešiť takpovediac ‘na kolene’.
Vzhľadom na to, že som dostal viacero dotazov k tomu, ako robím zvýrazňovanie nápisov na zbrani, rozhodol som sa popísať celý postup.

Príprava:

Čo budete potrebovať? Predovšetkým modelárske farby - s nimi je istota, že nepoškodia plast zbrane; ďalej riedidlo na farby, malý štetec, alebo špáradlo, handričku, špajdlu s vatou namotanou na konci (ešte šikovné ruky, ale to je snáď samozrejmosť). Druhou najdôležitejšou vecou je získať vierohodný záber/zábery konkrétnej zbrane, pokiaľ nemáte možnosť prezrieť si originál. Nič netreba preháňať, zvýraznené nápisy bývajú väčšinou len na závere a na poistkách, nie priamo na samotnom tele zbrane.


A poďme na to:
Ak máme dobrý fotomateriál najprv si musíme uvedomiť, čo všetko budeme zvýrazňovať/farbiť.

  

1. Keď v tom máme jasno, môžeme začať s nanášaním farby. Treba si uvedomiť, že ani s najjemnejším štetčekom sa nám nepodarí farbiť bez toho, aby sa farba nedostala aj do okolia nápisu. Preto sa zbytočne ‘nemordujte‘ s lupou a štetcom s dvoma chlpmi - kľudne nanášajte farbu špáradlom. Samozrjeme, farby nesmie byť priveľa - dlho by schla a pri otieraní prebytočnej farby by sa rozmazávala. Natrite všetky potrebné nápisy a značky (používajte matnú alebo polomatnú farbu, najčastejsie bielu a červenú, z vlastnej skúsenosti odporúčam farby Revell, alebo Humbrol).

  

2. Ak je natreté, nastáva najzdĺhavejšia a najnepríjemnejšia časť operácie - schnutie :) Niekoľko hodín musí byť zbraň v kľude (a pokiaľ možno aj v suchu :), aby farba zaschla - tu opäť budú vo výhode tí, ktorí nenaniesli príliš veľa farby - menej rýchlejšie uschne. Odporúčam tak tri hodiny.

3. Po úplnom zaschnutí farby sa dáme do odstraňovania prebytočnej farby - princíp je v tom, že farbu z okolia nápisu zotrieme, zatiaľ čo vo 'vyrazených' písmenách farba zostane - handra sa tam proste nedostane. Vezmeme teda handričku, namočíme (veľmi JEMNE, riedidlo nesmie tiecť ani stekať po zbrani, nesmie sa dostat ani do vyfarbených písmen) a zotierame prebytočnú farbu. Radšej pomaly a častejsie namáčajte čisté časti handry, pretože inak budete farbu rozotierať namiesto zotierania.

POZOR!
V prípade, že nápis/logo, ktoré chcete zvýrazniť má väčšie 'vyrazené' plochy - logotyp, priveľké a hrubé pismená (napr. písmená v logu H&K alebo logo TM - na obrázkoch dolu) - nepoužívajte na zotretie prebytočnej farby handru - tá totiž pri malých písmenkách do priehlbiny nedosiahne, pri väčších písmenách, či logách však áno - a bude vytierať farbu aj z vnútra loga! V tomto prípade použite špajdlu s vatou namotanou na konci a zľahka zotierajte farbu len okolo okrajov loga/napisu. Zotieranie farby bude zdĺhavejšie, ale výsledok bude rozhodne stáť za to a vyhnete sa sklamaniu. Opäť nezabudnite, že riedidla nesmie byť veľa - radšej po namočení vatu ešte obtrite o handru, aby riedidlo netieklo všade naookolo.

  

4. V zotieraní pokračujte pokiaľ okolie nápisu nebude úplne očistené od farby a nápis zvýraznený. Riedidlo môže občas nechať na povrchu zbrane sivastý povlak, v takom prípade použite roh handry navlhčený v čistej vode na odstránenie od tohoto povlaku. Nebojte sa - modelárske farby nie sú riediteľné vodou, zvýraznenie nápisov vodou nepoškodíte.

 

No a to by bolo asi všetko, treba však opätovne upozorniť, že táto operácia si vyžaduje aspoň základné skúsenosti s aplikáciou modelárskych farieb a autor článku v žiadnom prípadne nenesie zodpovednosť za prípadné škody vzniknuté neodbornou manipuláciou, či aplikáciou farieb na plastové airsoftové modely zbraní.

Na záver ešte spomínané dva príklady:

Heckler & Koch USP [Tokyo Marui]:
Nápisy na závere zvýraznené štandardnou metódou, logo HK v prednej časti záveru muselo byť farbené opatrne, kvôli veľkým plochám, ktoré boli zvýrazňované (viď. bod 3). Na poistke sú písmenká S/F tak malé, že som použil ihlu a špendlíky na nanesenie farby a tenké špáratko s vatou na odstránenie prebytočnej farby.

 

 

Tactical Master [Tokyo Marui]:
Nápis Tactical Master Cal. 9mm zvýraznený klasickým spôsobom, logo TM opäť so zvýšenou opatrnosťou vzhľadom na veľké farbené plochy.

 

Sprievodca založením airsoftového športového klubu

 Pre začiatok uvediem, že zakladáme športový klub formou občianskeho združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Aj keď v bežných vzťahoch platí, že jeden je málo, dvaja je dosť a traja už priveľa, v našom prípade budeme na založenie klubu potrebovať minimálne troch ľudí. Návrh na registráciu totiž môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. Títo tvoria takzvaný prípravný výbor. Počas zasadnutia prípravného výboru spíšu návrh na zaregistrovanie občianskeho združenia podľa vzoru uvedeného na tejto stránke, alebo podľa nášho, Ľubovnianskeho vzoru žiadosti. Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a adresy bydliska. Je nutné tiež rozhodnúť a uviesť, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v mene prípravného výboru. Iba táto osoba potom následne jedná za prípravný výbor a s ňou komunikuje Ministerstvo vnútra. K návrhu treba pripojiť stanovy (v dvoch exemplároch), a kolkovú známku v hodnote 1000,- Sk. Kolkovú známku nikde nelepte!!! Pripojte ju k návrhu kancelárskou sponkou. Úradníci Vám ju nalepia na stanovy po ich schválení.

A teraz k samotným stanovám. Na stránke, ktorú som uviedol už aj vyššie, sa dočítate, že v stanovách musia byť uvedené nasledovné skutočnosti:

 

- názov združenia,
- sídlo,
- cieľ jeho činnosti,
- orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,
- ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
- zásady hospodárenia,
- zánik združenia,
plus, ako som už spomínal, pripojiť kolkovú známku v hodnote 1000 Sk /nelepiť!!!/.

Keďže z tohto suchopárneho zoznamu, čo majú stanovy obsahovať, som veľmi múdry nebol, preklikal som tucet stránok športových klubov, aby som zistil, ako majú také stanovy športového klubu vlastne vyzerať. Na základe týchto stanov a stanov, ktoré mi poskytol 'športový strelecký klub Košice-Podhradová', som zostavil naše 'Ľubovnianske stanovy'. Tieto naše stanovy som následne ešte dopĺňal o niektoré body, aby sme sa mohli uchádzať aj ojedno percento zdaní. Pri zostavovaní vlastných stanov si poriadne rozmyslite, aký bude názov Vášho občianskeho združenia. Ako som písal v predchádzajúcom článku, názvy sprívlastkom 'športový' sa na ministerstve vnútra, na verejnosti, ale aj uprenajímateľov budov či sponzorov akceptujú lepšie ako trebárs 'komando smrti', 'anjeli pomsty' či 'vraždiaca smršť'. Členstvo v klube, či orgány klubu sú už plne na Vašom zvážení, keďže každému vyhovuje niečo iné.
Návrh na registráciu, 2x stanovy a 1x kolkovú známku vhodnote 1000Sk následne zašlete na adresu: Titl.
Ministerstvo vnútra SR
Sekcia verejnej správy
Odbor všeobecnej vnútornej správy
Drieňová 22
812 72 Bratislava
Musím poznamenať, že podľa mojich skúseností sú úradníci na MV-SR dosť prísni a majú kopec času. To v praxi znamenalo, že prvá odpoveď nám prišla až po 28 dňoch astálo v nej nasledovné: ....je potrebné doplniť presnú adresu sídla združenia /bolo tam iba Stará Ľubovňa, bez ulice ačísla/, odporúčam doplniť kompetencie valného zhromaždenia, funkčne určiť, kto bude štatutárnym zástupcom, v čl. VIII slová 's inou organizáciou' je potrebné nahradiť slovami 's iným združením'.... To znamená opraviť stanovy, opätovne zaslať dve vyhotovenia /našťastie už bez kolkovej známky/ a čakať ďalších cca 30 dní. Po tejto /ale možno aj kratšej/ dobe Vám ministerstvo doručí jedno vyhotovenie Vašich stanov, opečiatkované na každej strane okrúhlou pečiatkou MV-SR, nalepeným 1000Sk kolkom a hranatou pečiatkou, kde bude uvedený dátum registrácie a ČÍSLO SPISU. Tento originál si dobre odložte a chráňte ako oko vhlave. Fajn, hurá, opečiatkované stanovy držíme v ruke, sme teda registrovaný klub. A čo teraz? Teraz si dáme DELI! Teda aspoň tí, čo pričasto sledujú reklamy. Keďže právna povaha klubu hovorí, že klub je samostatným právnym subjektom, potrebujeme si vybaviť IČO. IČO sa vybavuje najlepšie osobným navštívením ŠTATISTICKÉHO ÚRADU SLOVENSKEJ REPUBLIKY v mieste Vášho bydliska so žiadosťou o pridelenie IČO a 100,- Sk kolkovou známkou v ruke. Šikovný úradník Vám IČO pridelí aj na počkanie /aspoň v Prešove /. Máme teda registráciu, máme IČO, čo by sa nám tak ešte hodilo? Ako nám zase našepkáva reklama, 'hodil by sa mobil'. V našom prípade by sa ale hodil bankový účet. Aby sme si o ňho mohli požiadať, potrebujeme ešte oficiálnu pečiatku. Návrh na to, ako bude vyzerať Vaša pečiatka, iste zvládnete aj sami. Poznamenám len, že je dôležité mať na pečiatke názov občianskeho združenia a IČO. Vhodné je tiež rozlíšenie jednotlivých štočkov poradovým číslom, aby bolo jasné, kto pečiatku používa /v našom klube štoček 1 - predseda, štoček 2 - podpredseda, štoček 3 – iný poverený člen klubu/. Štočky Vám v každom slušnom pečiatkárstve upečú do troch dní. Vyzbrojení pečiatkou, IČOm, a registrovanými stanovami sme sa teda aj my vybrali do najbližšej pobočky Slovenskej sporiteľne. Ale chyba lávky. Nech bola pracovníčka banky akokoľvek milá a akokoľvek snaživá, nemala ským oficiálne jednať. Prípravný výbor totiž dňom registrácie zaniká!!! Je potrebné mať zvolené orgány klubu!!! Kým je klub malý, maličký, dá sa táto chybka operatívne vyriešiť. Do hodiny sme zvolali VALNÉ ZHROMAŽDENIE KLUBU, čiže všetkých štyroch členov. Jedným z bodov bola aj voľba predsedu klubu. Po spísaní zápisnice a podpise všetkými členmi valného zhromaždenia som už aj s mandátom /teda zápisnicou zo zasadnutia VZ ASK-SL/ za necelé dve hodinky stál opäť pred pracovníčkou banky. Za ďalších tridsať minút a 500Sk /ako základný vklad/ sme mali vybavený účet pre neziskové organizácie s Internetbankingom, E-mailovým zasielaním výpisov a bankomatovou kartou ako bonus. Z oficialít zostalo posledné. Pravidlá airsoftu platné pre náš športový klub. Poviem Vám, sedel som nad nimi pekných pár večerov, konzultoval s ostatnými členmi, rozposielal mailom na pripomienkovanie známym z airsoftu, porovnával s existujúcimi pravidlami airsoftových tímov na Slovensku ale aj s inými športmi zaoberajúcimi sa streľbou. Ako základ som sa nakoniec rozhodol použiť pravidlá tímu 'Omega Black', ktoré boli z dostupných airsoftových pravidiel najprepracovanejšie. K nim som postupne pridával ďalšie a ďalšie body, ktoré boli dôležité či už z hľadiska organizačného, alebo z hľadiska bezpečnosti a ktoré mi odporučili známi zo športového streleckého klubu Košice-Podhradová. Nakoniec som celý výtvor odkonzultoval so svojim známym právnikom a pravidlá boli po odsúhlasení ostatnými členmi klubu na svete. Jedinou chybou, na ktorú som prišiel až dodatočne po zverejnení pravidiel na internete bolo, že som úplne zabudol na 'Omegu Black', ktorých pravidlá tvorili základ tých našich Ľubovnianskych. Bez dovolenia, tvrdo vykradnuté pravidlá z ich stránky som bez hanby a studu po doplnení mojimi bodmi hrdo vystavoval na obdiv ako moje vlastné dielo. Našťastie sa všetko vysvetlilo a po krátkej odmlke, kedy som pravidlá vzhľadom na nevyjasnené autorské práva radšej na čas zo stránky ASK-SL stiahol, sú naše Ľubovnianske pravidlá opäť dostupné verejnosti už aj s oficiálnym súhlasom tímu 'Omega Black' na využitie materiálov z ich stránky. Vnútorné smernice klubu, ktoré by vraj mal mať klub vypracované sme úprimne povedané zatiaľ nechali tak. Čas ukáže, čo budeme usmerňovať a ako. Múdrejší z iných športových klubov to vraj tiež tak riešili, nuž prečo sa priečiť a robiť niečo nasilu. No nie? K náležitostiam, s ktorými sa môžete stretnúť počas fungovania klubu, patria ešte: - Prezentačné materiály - predkladajú sa sponzorom, prenajímateľom ihrísk, orgánom mestskej a štátnej správy, aby ste ozrejmili, kto ste a čo robíte. U nás v Ľubovni tvorí prezentačné materiály nasledovný súbor – úvodná strana s logom klubu, čo je to airsoft, pravidlá AŠK-SL, reklamný letáčik na muničák Košice, vizitka predsedu AŠK-SL a podľa potreby kópia stanov klubu
- Vzory sponzorských zmlúv - na priamu platbu a na bezhotovostnú úhradu /vždy trikrát originál, jeden pre Vás dva pre sponzora!/
- Vzory darovacích zmlúv – ktoré som zatiaľ nemal možnosť využiť a teda ani pripraviť
- Oficiálne logo klubu – schvaľuje predsedníctvo klubu, naše vyzerá takto
- Preukazy členov klubu - aby sa členovia mohli oháňať oficiálnym preukazom športového klubu, keď sa im frajerka bude posmievať, že sa hrajú na vojačikov
- Webová stránka klubu - aby aj svet o Vás vedel – tu v tomto momente mám zároveň možnosť a miesto na poďakovanie sa Jamesonovi a jeho wargames za obrovskú nezištnú pomoc, bez ktorej by ste dnes tieto riadky na NAŠEJ VLASTNEJ STRÁNKE ASK-SL nemohli čítať.
- Peňažný denník – aby ste na konci roka nepozerali ako puci, keď bude treba dokladovať finančný stav klubu. /príjmy občianskych združení do 300.000Sk sú nezdaňované
- Prezentačné/reklamné plagáty – priznávam bez mučenia, zatiaľ kvôli iným povinnostiam neboli spracované návrhy jednotlivých členov /teda....ehmmm....ani členovia sa akosi netrhajú s návrhmi/
- A plno ďalších somarín ktoré si len vymyslíte – klubová vlajka, hlavičkový papier, nášivky na uniformy, klubové tričká a iné reklamné predmety /vhodné ako darček generálnym sponzorom – u nás napríklad tričko s motívom airsoftu a Ľubovnianskeho klubu pre sponzorov nad 5.000 Sk/ .
A máme tu záverečné RESUMÉ: - zober troch ľudí - aspoň jeden nad 18 rokov
- vytvor s nimi prípravný výbor a zasadnite
- napíš návrh na zaregistrovanie občianskeho združenia
- napíš stanovy klubu
- kúp tisíckorunový kolok
- vezmi kolok, stanovy a návrh na zaregistrovanie a pošli to na adresu ministerstva vnútra
- napíš žiadosť o pridelenie IČO
- kúp stokorunový kolok
- vezmi potvrdené stanovy, stokorunový kolok, žiadosť o pridelenie IČO a choď na najbližší Štatistický úrad vybaviť IČO
- zvolaj valné zhromaždenie klubu
- valné zhromaždenie nech zvolí orgány klubu
- napíš o priebehu valného zhromaždenia zápisnicu a daj ho podpísať všetkým členom – musí tam byť uvedené kto bol zvolený do akej funkcie!
- nechaj vyhotoviť pečiatku – nech je na nej názov klubu a IČO, prípadne oficiálne logo
- vezmi záznam z valného zhromaždenia, IČO, potvrdené stanovy, občiansky preukaz a aspoň 500,- Sk a choď do banky
- založ účet pre neziskové organizácie a urči disponujúce osoby a spôsob disponovania s účtom – pre lepšiu kontrolu disponovanie s pečiatkou
- napíš pravidlá airsoftu platné pre Váš klub a nechaj ich potvrdiť orgánom klubu
- napíš vnútorné smernice klubu – nie je nutné
- oboznám vhodným spôsobom s činnosťou klubu miestne príslušnú políciu – odporúčam!
- oboznám vhodným spôsobom s činnosťou klubu miestne príslušný mestský/miestny úrad príp. mestskú políciu – odporúčam!
- priprav a namnož si prezentačné materiály klubu
- priprav a namnož si sponzorské a darovacie zmluvy na priamu platbu a na účet
- vezmi prezentačné materiály a navštív majiteľov areálov, v ktorých hráva tvoj klub za účelom zlegalizovania Vášho pobytu na cudzom pozemku – odporúčam!
- vezmi sponzorské zmluvy, prezentačné materiály a kontaktuj možných sponzorov
- kúp a správne veď peňažný denník
- navrhni a zrealizuj preukazy členov klubu – nie je nutné
- zriaď webovú stránku klubu – nie je nutné
Ufff, a máme to za sebou. Pevne dúfam , že som nič podstatné nezabudol. Všetko vyššie uvedené berte ako spôsob, akým sme si založili airsoftový športový klub v Starej Ľubovni. Možno existujú aj iné spôsoby, ale ja o nich bohužiaľ neviem. Všetky materiály uvedené v tomto článku /stanovy, vzory zmlúv, žiadostí a záznamov, pravidlá/ ako aj iné nachádzajúce sa na našej internetovej stránke sú plne využiteľné každým, komu pomôžu pri zakladaní svojho vlastného airsoftového klubu. To sa nevzťahuje na materiály priamo identifikujúce ASK-SL, ako je logo klubu, pečiatka klubu, preukaz klubu a podobne, ktoré sú výhradným vlastníctvom airsoftového športového klubu v Starej Ľubovni. Zahmlievanie airsoftových okuliarov Máloktorý z airsoftových hráčov môže povedať, že sa ho tento problém netýka. Niekto používa protirosiace spraye, niekto má výhodu, že sa málo potí a niekto radšej kempuje, aby sa nezapotil a nezarosil. Mňa však zaujalo Ečiho riešenie, ktorý si na paintbalovu masku namontoval ventilátor.   Ten sa má, myslel som si. Na maske je dosť miesta kde umiestniť ventilátor aj zdroj na jeho pohon. Z recesie, ako bývalý fanatický pretaktovávač som si však povedal, že to skúsim aj s okuliarami. Od začiatku som to bral len ako bláznivý nápad, ktorým možno pobavím airsofťákov v Ľubovni a Košiciach. Bolo mi jasné, že potrebujem ventilátor aj zdroj malých rozmerov a váhy, aby to rám okuliarov uniesol. Voľba padla na TITAN ventilátor, ktorý sa používa na chladenie chipsetu, alebo grafických kariet. Všetky moje nápady, ako ho prichytiť na okuliare zhora však zlyhali na nedostatku miesta na okuliaroch. Vtedy ma napadla už úplne bláznivá myšlienka. Osadiť na okuliare dvojicu ventilátorov, ktoré budú prichytené na bočných krytkách. A keďže u mňa od bláznivej myšlienky k jej realizácii nikdy nie je ďaleko, pustil som sa do výroby okuliarovo-ventilátorového monštra. Vŕtačka, skrutky, matice, pájkovačka, drôty, duša z bicykla, sekundové lepidlo, izolepa, plastová fólia, k tomu dvojica titánov, 9V batéria a prepínač tvorili materiál, ktorý som začal nanášať na úbohé airsoftové okuliare. A aby toho ešte nebolo dosť, keď už dvojica ventilátorov, tak prečo nie aj možnosť striedať sériové a paralelné zapojenie. A keď už, tak aj možnosť pustiť nezávisle pravý alebo ľavý ventilátor.  Detail na prepínač Na zabránenie vzniku prievanu očí a usmernenie prúdu vzduchu na sklo okuliarov som použil plastovú fóliu.  Detail na plastovú fóliu Priznám sa, keď som si to prvý krát poskladané nasadil na hlavu a pozrel do zrkadla, rehotal som sa ako kôň. Ferovič, ferovič, takáto somarina môže napadnúť skutočne len teba. Druhý človek, ktorý sa schuti zasmial nad mojím experimentom bola manželka, ktorá sa prišla pozrieť, či sa jej mužíček nezbláznil, keď sa sám v garáži rehoce. Nadišla hodina pravdy. Okuliare na moje začudovanie fungovali bezchybne aj po nasadení na hlavu. Obavy z toho, že budú neúmerne ťažké, prípadne, že ventilátor bude drhnúť o ramienka okuliarov sa nepotvrdili. Prepínač, ktorý mi pripadal úplne prťavý a použiteľný len s pinzetou nebolo problém prepínať aj v mojich airsoftových rukaviciach. Kurník, ten zázrak bude nakoniec ešte funkčný, blyslo mi hlavou. Obul som teda kanady, obliekol maskáče, nasadil monštrum na oči a šiel som si zabehať. Pot sa zo mňa lial cícerkom, ale okuliare sa nerosili a na očiach som zároveň nepociťoval prievan. Hmmm, zaujímavé! Na najbližšej Ľubovnianskej akcii som už hral výlučne s mojím monštrom na očiach. Za celú dobu som ani na sekundu nemal problémy s rosením. Zo sériového zapojenia som občas prepínal na paralelné, aby mi silnejší prúd vzduchu ochladil trochu aj čelo. Spoluhráči s úsmevom na perách pozerali – čo to má preboha ten Ferovič na očiach. Prvotný účel – pobaviť spoluhráčov teda okuliare spĺňali. Druhotný, teda to, že ozaj zabraňovali roseniu bol pre mňa príjemným prekvapením. Na ďalšej akcii v Košiciach som opäť nastúpil s novými okuliarami do akcie. Všetko išlo dobre, až do doby, keď 9V batérii došla šťava. Niet sa čo čudovať, na experimentovanie som ľutoval kúpiť novú batériu, a tak som fungoval na starej batérii, ktorú už ani neviem odkiaľ som vlastne vytiahol. Druhú polovicu hry som sa teda zase veselo zarosoval a prisahal, že bez mojich nových okuliarov už veru hrať nebudem. Hneď po príchode domov som odpájkoval starú 9V batériu a vyrval z nej horný kryt. Ten som použil ako protikus k novej 9V dobíjateľnej 150mAh batérii, ktorú som už z praktických dôvodov nechcel pripájkovávať. A tu Vám už prinášam zopár obrázkov z môjho perpetum mobile...    A zopár obrázkov aby ste videli ako hlúpo vyzerá človek ako ja, keď vymýšľa somariny.    Črepinová mína Granáty sú pekné skrášlenie hry no mnohí si popri tom pomyslia na to, že by nálož pripevnili na stenu natiahli drôtik a čakali na neopatrný a netaktický postup nepriateľa. Táto myšlienka napadla aj mňa no ja som začal konať. Výroba nieje v podstate zložitá a ani drahá. No tak sa pusťme do toho. Čo vlastne budeme potrebovať? Hlavnou prísadou sú praskacie povrázky(už asi drvivá väčšina vie o čo mi ide), ďalej jednu petardu, špagát, vatu a špajle, tieto prímesi sú pre silnejšiu verziu míny ak nechce niekto robiť zbytočný randal, menej sa narobiť a ušetriť nejakú tu korunku proste mu stačí zobrať tri praskacie povrázky, zviazať ich tak aby (teraz to na 100% neodborne nazvem, ale viď obrázok) nálože boli vedľa seba, šnúrky na oboch stranách zviazať a môžeme ešte aj prelepiť izolačnou páskou. Toto je v celku slušná rana a pacient isto bude vedieť čo sa stalo, hlavne ak mu to exploduje vedľa nohy. No mnohý ako ja majú radšej keď to riadne praská a tak sa pustime do náročnejšieho postupu no dá sa v pohode zvládnuť za 5-10minút vyprodukovať jedna mína. Takže od začiatku a ku každému bodu postupu je uvedený aj obrázok. 1: Zoberieme si špendlík, alebo ihlu, alebo niečo iné tomu podobné(fyzicky aj účelovo) a vylúpneme syru s petardy a postupne vysypeme dymný a bušný prach. POZOR bušný prach si oddelíme na nejaký papier, lebo ho ďalej budeme potrebovať(síra a ostatné = odpad), ten červený prášok vysypeme do odpadu a vyškrabeme sadru. POZOR je nanajvýš potrebné aby sme danú petardu fyzicky nepoškodili a nezdeformovali. 2: Vezmeme dva praskacie povrázky priložíme ich náložou k sebe a na jednej strane zviažeme. Potom ich prevlečieme cez vyprázdnenú petardu a prichutíme tak aby jeden koniec náloži bol na jednom konci petardy. 3: Potom kúskom vaty(sami po čase usúdite kúsok) vtlačíme nálože dnu  zelená = šnúrka, žltá = vata, červená = nálož, čierna = petarda. 3: Potom odlomíme tri kúsky špajle dlhé asi 0,5cm a vtlačíme ich tam kde je vata čí zatesnime jednu stranu.(idú tam trochu ťažšie a dajte si pozor aby ste počas tlačenia vo vnútri nezošúverili papier lebo sa Vám zasekne a nepôjde dnu.)  modrá = špajle, šedá = ideálna poloha šnúrok, (ostatné zostáva). 4: Uschovaný bušný prach vsypeme do petardy (pochopiteľne tou druhou(otvorenou)stranou, že jo?! :)) a keď tam bude trošku pobúchame po stole aby nám sadol na dno a trochu sa zatlačil. hnedá = bušný prach a šípka nám vyznačuje smer búchania petardou o stôl. 5: Opäť zoberieme kúsok vaty vopcháme ho dnu a špajľou zatlačíme koľko pôjde. Keď už nepôjde hlbšie špajľu na mieste kde vyčnieva s petardy chytíme a odlomíme, potom k tomu odlomíme ešte dva rovnako dlhé kúsky.  Šípka znázorňuje ako som to myslel s odlomením. Potom tie kúsky špajle vtlačíme do petardy ako v bode 3 a dostaneme: 6: Nakoniec na jednej strane šnúrky nadviažeme cca 2m dlhým špagátom a na druhej strane 7-10m. No naša nálož je hotová tou kratšou stranou ju uviazujeme o miesto uloženia a dlhšiu stranu na druhý bod a keď tadiaľ prejde nejaký dobrák, no môže rovno na respawn. Ako prvé však odporúčam ísť si svoj nový výrobok niekde von odtentovať aby ste zistili či ste to spravili dobre a tak ďalej. Keďže o takejto pyrotechnike som v airsofte ešte nepočul tak sa pred akciou pre istotu ešte dohodnite o používaní. No príjemnú výrobu a čo najrealistickejší pocit z hry praje MAJACIK      
   
    
Tvorba webových stránek na WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek